Taký obyčajný pracovný deň...

Som pripravená na aspoň dúfam, že len 45 min. cestu do práce. Dnes je to o to horšie, že neveziem do práce ani moju sestru. Tá už má dovolenku a keď som odchádzala tak ešte spala. Sedím v aute a rozmýšľam ako si spríjemním cestu. No veru okrem zapnutého rádia s vianočnou pesničkou som na nič neprišla. Tak sa vydávam na cestu do práce. Ani nie po tristo metroch vidím, že cez cestu chce prejsť mamička so svojim synáčikom. Tak pribrzdím a nechám ich prejsť cez cestu. Ten malý chlapec mi pekne zakýval. Na srdiečku ma zahrial príjemný pocit. A keď som sa pozrela do spätného zrkadla tak vidím, že to bolo akurát načasované. Za mnou sa už prediera nová kolóna aut, ktorá akurát dostala zelenú. Tak skoro by cez cestu veru neprešli. S novým pocitom sa vydávam ďalej na cestu. Už viem čo dnes urobím! Dobrý skutok a nim si spríjemním cestu do práce. Zastavím na každom prechode kde budú čakať chodci. To čo som si predsavzala som aj dodržala. Cestou do práce som zastavila na každom prechode kde boli chodci. Za celú cestu do práce som zastavila približne asi 17x. Prekvapenie ma čakalo aj keď som prišla do práce. Stačilo sa mi pozrieť na hodinky a s potešením som zistila, že dnešná cesta mi do práce trvala len 37 min. Ako keby niekto videl môj dobrý skutok a zastavil čas. Čas, pre ktorý sa mnohí ponáhľajú a nemyslia aj na ostatných. Kam sa to naháňame? Budeme potom krajší a lepší? Asi nie. Krásny pocit na duši z dnešného dobrého skutku mi trval veru celý deň. Už viem, ako si budem spríjemňovať cestu do a z práce i keď ostatní vodiči ma asi za to nepochvália. Budem robiť dobré skutky.